Losar, o Losaru, a co je Losar.
Svůj pohled a vnímání jednoho z nejvýznamnějších tibetských svátků vůbec nám poskytli: Ragini, místní učitelka školy, a Tomáš, český dobrovolník, učitel a koordinátor školy.
LOSAR by Ragini Gupta, 13th December
Losar is a very significant festival that comes or brings us lots of happiness os blessings. Actually, Losar stands like:
L - Lots of lovable and cherishable moments
O - Offering party
S - Searching happiness
A - Atmosphere that is pure or transparent
R - Religious tendency
----------------------
losar by tomas
Rôzne náboženstvá sa dotýkajú v momentoch, kedy by sme to najmenej čakali, akoby nám chceli ukázať spoločný základ, ktorý sme doteraz prehliadali. Losar – oslava tibetského Nového roku – je sviatok buddhistický, my sme však doňho vniesli – neúmyselne, určite nechcene – symbol kresťanský: obrázok troch kráľov, troch mudrcov, ktorí prichádzajú osláviť príchod Nového. Podobností by sa dalo s trochou snahy a privretím oboch očí nájsť viac. Sme samozrejme traja, čo tomuto porovnaniu výrazne pomáha, a prichádzame z diaľky. Síce zo Západu, zato s rovnakou pokorou. Keď navštevujeme domácnosti Kargyaku, Ski, Table a Tangzo, tiež prinášame dary, i keď skromné: Lucka upečie koláč, cukroví, donesieme vrecko orieškov. Netuším aké prijatie sa dostalo trom pútnikom v Betleheme, nás však všade čaká – i keď nie sme múdri králi – prijatie kráľovské: radostné, otvorené a najmä štedré. Cez Losar sa ničím nešetrí, dostávame placky, ryžu, malé hrady z tsampy namočené do masla, yačie mäso pečené i varené, pečienku vyvarenú i surovú, mäsové a zemiakové momos, a hlavne chang, chang, chang, ktorý sa nalieva od rána do večera, akoby sa jeho neustálym prúdom zmývali všetky hriechy minulého roka. Takto putujeme od domu k domu, od rodiny k rodine, od dediny k dedine - a cestu nám neurčuje hviezda; stačí okno, v ktorom už zďaleka vidieť blikotavé svetlo, stačí šum hlasov a krik detí, stačí ozvena bubnov a spevu, ktorým tradične oslavujú Losar v dedine Ski. Stačí zaklopať a vojsť, dostať požehnanie maslom na čelo a s ním blažené zabudnutie na to, že nie sme Traja králi, že sme len cudzinci, ktorí sú tu opäť o niečo menej stratení, a zato sa s vďakou klaňajú.